Ako to vlastne bolo...?
Je to viac ako rok odo dňa kedy sme sa pustili do veľkého projektu. Založili sme Spoločenstvo vlastníkov bytov a začali sme v bytovom dome hospodáriť sami. Dnes môžem so stopercentnou istotou povedať a dokázať, že význam to malo. Takmer 6 ročné úsilie presvedčovania, podozrievania, nedôvery sa vyplatilo. Stačil deň D, kedy sa väčšina vlastníkov rozhodla odpojiť od jedného z veľkých správcov bytov v našom meste a začali sme kopať na „vlastnom“. Aby efekt úspory a kvalitnejšieho bývanie bol maximálny, museli sme pristúpiť k viacerým radikálnym riešeniam.
V prvej rade bolo získanie financií v podobe úveru od bankového domu na 30 bytový dom v sume 3 mil. Sk. Z týchto financií sme uskutočnili: montáž meračov, ventilov na radiátory a vyregulovanie tepelnej sústavy, čo je vlastne dnes už povinnosťou všetkých bytov v zmysle platnej legislatívy. Ďalej to bolo kompletné zateplenie bytového domu, v rámci ktorého sme odstránili aj architektonický skvost 70 rokov, akým bola sklenená výplň na medziposchodiach (viď.foto), tá bola nahradená murovanou stenou a pre zabezpečenie svetlosti na chodbách boli osadené plastové okná. Ďalšou investíciou bola strecha a keďže niekedy peniaze nie sú všetko rozhodli sme sa pre drahší produkt s dlhšou zárukou a tak sa dnes môžeme prezentovať ako prvá bytovka so sedlovou strechou (logo stránky) v Rimavskej Sobote. Kozmetické detaily ako vstupné dvere, antivandalové zvončeky atd. boli už len čerešničkou na torte.
Prvou nádejou, že ideme správnou cestou bola projektová dokumentácia, ktorá deklarovala, že pri dodržaní všetkých aktuálnych noriem v stavebníctve pre zateplenie bytového domu t.j. min. 8 cm hrubý zatepľovací materiál, uvažoval s úsporou energií do 50 %. Netrpezlivo sme v priebehu roka počítali spotrebu tepla pre bytový dom a január bol doslova šokom, pretože po spočítaní nákladov na kúrenie sme zistili, že úspora tepla oproti roku 2005 bola nižšia o 629 GJ a oproti roku 2006, keď už bytovka bola čiastočne zateplená a vyregulovaná nižšia o 480 GJ.
Pre porovnanie uvádzam spotrebu tepla v GJ za náš bytový dom od roku 1999.
Rok |
v GJ |
Správa |
1999 |
856,28 |
MsBS |
2000 |
756,76 |
MsBS |
2001 |
888,89 |
MsBS |
2002 |
969,54 |
MsBS |
2003 |
977,04 |
MsBS |
2004 |
957,76 |
MsBS |
2005 |
1018,00 |
MsBS |
2006 |
869,30 |
MsBS |
2007 |
389,20 |
SVB |
2008 |
363,20 |
SVB |
2009 |
344,54 |
SVB |
2010 |
|
SVB |
Vo finančnom ocenení je rozdiel v nákladoch za teplo oproti roku 2006 za celý bytový dom nižší o 205 689 Sk čo v priemere predstavuje zníženie nákladov na 1 byt o 6856 Sk. Celkové náklady na chod bytového domu sú oproti roku 2006 nižšie o viac ako 300 tis. Sk.
A aby som nehovoril len o číslach týkajúcich sa bytového domu. Tu je konkrétny prípad jedného menšieho trojizbového bytu, ktorý obývajú 4 osoby. Kde sú uvedené údaje od roku 2003 do roku 2007, kde je viditeľné zníženie nákladov oproti roku 2006.
Rok |
Náklady |
Medziročný nárast / pokles nákladov |
2003 |
19.971,- Sk |
|
2004 |
33.013,- Sk |
13.042,- Sk |
2005 |
54.315,- Sk |
21.302,- Sk |
2006 |
61.237,- Sk |
6.922,- Sk |
2007 |
45.741,- Sk |
15.496,- Sk |
2008 |
41.493,-Sk | 4.248,- Sk / 141,01 € |
2009 |
40.617,-Sk / 1.348,24 € | 876,- Sk / 29,08 € |
2010 |
Takže chvíľa bolesti a utiahnutia opaska v podobe vyššej tvorby fondu opráv dnes ľudia už nepociťujú, pretože zníženie zálohových platieb bolo až u 2/3 od 500 do 2300 Sk v minulom roku a v tomto roku dôjde k úprave u 50 % obyvateľov – samozrejme že smerom dole a to v priemerných sumách od 300 do 1000 Sk.
Ak chceme znížiť náklady za teplo, je nutné termostatickú hlavicu nastavovať podľa potreby. Vo väčšine miestnosti je postačujúce nastavenie číslo 3. Ak hodnota nestačí napríklad pri pozeraní televízora, môžete zvýšiť na nastavenie 4 príp. 5 čo predstavuje teplotu miestnosti 20-23 stupňov. Tam kde sa dlhodobo nezdržiavame znížiť nastavenie hlavice na číslo 2. Pri dlhodobej neprítomnosti znížiť medzi 1-2. Dôležité je aj vetranie. Netreba vetrať dlho odchýleným oknom. Treba vetrať krátkodobo a efektívne úplným otvorením okna a nastavením hlavice na 0 alebo *. Po vyvetraní nastaviť na požadovanú teplotu.
V bytovom dome je 2/3 bytov s rozlohou 64 m2:
náklady na kúrenie od 5200 do 11 300,-Sk
V bytovom dome s 1/3 s rozlohou 54 m2:
náklady na kúrenie od 3 200,- do 10 500,-Sk
kde je 1/3 bytov s rozlohou 76 m2 – náklady za rok od 9760,- do 28 300,- Sk
1/3 bytov s rozlohou 64 m2 – náklady za rok od 5500,- do 16 000,- Sk
1/3 bytov s rozlohou 32 m2 – náklady za rok od 3000,- do 14 200,- Sk,
pričom je paradoxom že byt 1-izbový s najvyššími nákladmi na kúrenie t.j. 14 200,- Sk bol pôvodnou majiteľkou obývaný do mája 2007, majiteľka byt predala, nový majiteľ mal oveľa oveľa nižšiu spotrebu tepla.
Takže toto sú jasné fakty, a hovoria o tom, kto ako „gazduje“ s teplom. A toto je jedna zo strategických položiek nájomného.
Samozrejme ventily, merače a hydraulické vyregulovanie tepelnej sústavy nestačí. Dôležité je aj kompletné zateplenie bytového domu, vrátane kvalitnej strechy. Sú to ako spojené nádoby, viete dať si merače, alebo nové plynové kotolne a nezatepliť si bytový dom to je ako liať „vodu“ do deravého vedra. Len tou „vodou“ je drahé teplo.
S dodávateľom tepla sme rovnocenní obchodní partneri. Platíme len za to čo minieme, teda spotrebujeme ako bytový dom.
Určite sa aj teraz nájdu oponenti a mudrlanti, že robím reklamu stavebným firmám atď. Nikomu vlastný názor neberiem. Ako si vyriešite Vy bývanie vo vašom bytovom dome je len Váš problém. Ak máte medzi sebou veľa tých, ktorí večne nadávajú, kričia, podozrievajú, nie sú prístupný k žiadnym rokovaniam nech tak robia naďalej. Ak si poviete, že u nás to nemá kto robiť. Môj názor je ten, že keď je dosť tých, ktorí chcú všetko kontrolovať, určite je aj dosť tých, ktorí sú schopní niečo urobiť. A keď sa nikomu nechce, tak potom je problém niekde inde.
Zrejme sú spokojní s tým ako bývajú. Určite majú dosť financií, aby mohli donekonečna platiť neustále sa zvyšujúce ceny energií. My sme si tento problém vyriešili. Potešila nás jedna fotografia, ktorá bola zverejnená na internetovom portáli, ktorú zhotovil obyvateľ nášho mesta síce bez nášho vedomia, ale poznámka potešila: „ keď sa dá, tak sa dá “.
Veľa šťastia v rozhodovaní praje...
Predseda SVB P.D./26-28